reklama

Čaro noci

Sedím za stolom, počúvam rádio. Hodiny ukazujú niekoľko minút po polnoci. Všade sa rozlieha ticho. Keď zvrtnem hlavu naskytne sa mi pohľad z okna. Vidím prázdnu a pokojnú ulicu, ktorú nesmelo, ale úspešne osvetľuje rad niekoľkých pouličných lámp.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Ďalšie svetlo ponúkajú okná oproti stojacich panelákov. V niektorých sa ešte svieti. Ktovie čo sa za nimi odohráva? Možno je dvom ľuďom práve veľmi pekne, a možno sa hádajú, rozchádzajú, alebo zmierujú, kto vie?

Občas toto zdanlivé nočné ticho prekazí zvuk osobného auta prechádzajúceho okolo.Kam mieri šofér? Do práce? Domov? K milenke, milencovi?

Nie je však pravidlom, že noc musí byť zaručene zahalená tichom. K tradičným zvukom, ktoré to potvrdzujú patrí zvuk páriacich, či naháňajúcich sa pouličných mačiek, ktorý ani zďaleka nepripomína uspávanku, skôr akýsi akustický efekt z druhotriedneho hororu. Keď sa k tomu pridá štekot všetkých psov naokolo ( keď začne jeden, pridá sa ďalších päť a je to hotová reťazová reakcia ) a spev podgurážených okoloidúcich, nie je to nič príjemné a slovné spojenie „Dobrú noc!“ je len frázou, ktorá sa vznáša niekde vo vzduchu zavesená o jeden veľký otáznik.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takmer každú noc, keď sa snažím zaspať a akosi sa mi to nedarí ( a nie je to vždy zapríčinené sprievodnými už predtým spomínanými javmi, pretože zaspávanie nie je moja obľúbená činnosť, v ktorej by sa mi bohvieako darilo ), rozmýšľam. Veľa. O blbostiach. O nasledujúcom dni a o tom, čo budem robiť. O živote, svojom i druhých.

V takúto chvíľu ma zvyčajne napadne veľa vecí. Takých, čo by mi za bieleho dňa asi ťažko prišlo na um. Možno to zapríčiňuje predalfový stav, možno je to nejaká fáza, kedy ešte mozog pracuje na úsporný režim. Ale nie je to žiadne únavné myslenie, ten mozog funguje na plné obrátky, potom sa unaví, absolútne vyšťaví, vybije, vypne a začne sa chystať na spánok. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No a keď si na druhý deň spomeniem na tie sprostosti, čo mi vírili hlavou, prevrátim očami a snažím sa to ospravedlniť argumentom: „Bolo už asi veeeeeľmi neskoro.“

Takže, môj mozog sa už pomaly ale isto chystá spať, dúfam, že zajtra tieto riadky nebudú znieť ako jedna veľkáááá sprostosť.

Dobrúúúúúú .....................................................................! ☺

Katarína Kováčová

Katarína Kováčová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ak ma niečo v živote nadchne, alebo pohorší, podelím sa o to. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu